Skupinska slika v Bači pri Modreju

Môj otec Jozef Netopil bol vojakom v 1. svetovej vojne. Dostal sa do zajatia v Rusku, kde pracoval ako predák na majeri. Zo zajatia sa vrátil v roku 1919. Rozprával mi, že v Rusku si už začal budovať svoj život, mal vzťah s dcérou domáceho statkára. Mali vykopanú zemľanku, že sa ukryjú a zostanú spolu v Rusku. Raz v noci pre neho prišla eskorta, naložili ich na vlak a eskortovali na Moravu. Domov na vrátil na koni (na fotografii). Mladší brat môjho otca František Netopil narukoval na vojnu tiež. || fotografia 3 ks (otec) fotografia 2 ks (strýko)

Môj otec Vojtech Danko, narodený v Košiciach v roku 1896, ako vojak bojoval počas 1. svetovej vojny ako telegrafista. Bol ranený v roku 1916 a to tak, že mu guľka preletela tesne ponad chrbát, pričom mu ho odrela. Dostal sa do vojenského lazaretu, kde sa liečil. V roku 1917 sa dostal do zajatia do Ruska. Pridelili ho na prácu okolo domácnosti a v záhrade k boháčovi spolu s ďalšími trom spoluväzňami. Pracovali v záhrade, prišla slúžka a v jednom kúte záhrady trhala žihľavu pričom sa jej opýtali, na čo ju trhá. Ona na to hovorí: Však ja z toho varím polievku. Oni sa na seba pozreli a povedali si: Však mi sem chodíme cikať a potom tú polievku jeme:-) || zvukové nahrávky zážitkov otca, ktoré rozprával v roku 1978 - na nahrávke rozprávajú: môj otec, jeho zať Gerhard Kohler, dvaja vnuci Stanislav a Gerhard, mamička (občas povie niečo po maďarsky), dve dcéry Elena Dubová (ja) a Eva Kohlerová - hrajú žolíka a môj otecko rozpráva zážitky z čias zajatia v Rusku fotografie vianočný pozdrav rodičom jedného vojaka Dénesa Dezsa