Starý otec Jozef Bystrický bojoval v 1. svetovej vojne na talianskom fronte na Piave. Kým odišiel na front, doma v Levoči vlastnil obchod s koloniálnym tovarom (potraviny). Jeho obchodovanie nebolo veľmi úspešné, pretože chudobným ľuďom dával tovar a kartu a tí mu vo väčšine prípadov nezaplatili a preto jeho obchod postupne krachoval ako mnoho ďalších dobrodincov. Ako 18 - ročný slobodný chlapec narukoval do vojny. Dedko nám ako deťom pri obede častokrát hovoril spomienky z frontu, kde sa napríklad po prvý krát stretol s figami, ktoré považovali za odrodu hrušiek. Na jednej z dochovaných fotografií počas jeho dovolenky je odfotografovaný spolu s dvoma ruskými mužmi - ruskými zajatcami. Tí podľa vtedajšieho poriadku boli pridelení ako pomocníci do rodín na poľnohospodárske práce. Na dalších fotografiách je jeho budúci švagor Ferenc Venglarcsik, ktorého sestru Ilonku si vzal Jozef Bystrický neskôr za manželku. Po vojne pôsobil Ferenc Venglarcsik ako profesor na gymnáziu v Maďarsku v Mezokovesde. || Jozef Bystrický odfotený počas dovolenky z frontu ako 18-ročný (na fotografii v strede) spolu s ruskými zajatcami pridelenými na výpomoc na poľnohospodárske práce do rodiny, august 1916 Prvý zľava Ferenc Venglárcsik, švagor Jozefa Bystrického na pohľadnici z 22. 4. 1916 Fotografia 15. Mysliveckého pluku z Brandýsa v Čechách z 7. 7. 1919 Ferenc Venglarčík na fotografii 2. zprava v spodnom rade || || Jozef Bystrický na fotografii s ruskými zajatcami || Photograph || || Jozef Bystrický na fotografii s ruskými zajatcami || Photograph || || Photograph || Prvý zľala Ferenc Venglárčik || || Photograph || Fotografia 15. mysliveckého pluku z Brandýja || || Photograph || Ferenc Venglárčik 2. zprava v spodnom rade

3 ks fotografií 12 ks pohľadníc písaných z frontu || Môj starý otec Roman Švantner bol vyučený obuvník. Zo zachovaných pohľadníc, ktoré písal rodine v rokoch 1916 až 1918, vieme, že bol na fronte. Z frontu sa vrátil a pracoval ďalej ako obuvník v Brezne. So starým otcom narukoval aj jeho mladší brat Andrej Švantner. Z vojny sa vrátil a pôsobil ako profesor na meštianke v Zombore v Srbsku.

fotografia, na ktorej je starý otec František Holomáň so svojou rodinou - fotografia z roku 1918 || Starý otec František Holomáň bol učiteľ, jeho prvé učiteľské miesto bolo v Štefanove nad Oravou. Zo spomienok môjho otca - jeho syna: Po vypuknutí 1. svetovej vojny musel otec narukovať, slúžil v Maďarsku v škole pre záložníkov v Hatvani a Sarvaši. Pretože v škole nebolo viac učiteľov, obec a cirkevná vrchnosť ho vyreklamovali, takže sa vrátil domov.