Starý otec obuvník
3 ks fotografií
12 ks pohľadníc písaných z frontu
Môj starý otec Roman Švantner bol vyučený obuvník. Zo zachovaných pohľadníc, ktoré písal rodine v rokoch 1916 až 1918, vieme, že bol na fronte. Z frontu sa vrátil a pracoval ďalej ako obuvník v Brezne. So starým otcom narukoval aj jeho mladší brat Andrej Švantner. Z vojny sa vrátil a pôsobil ako profesor na meštianke v Zombore v Srbsku.
CONTRIBUTOR
Ing. Michalková Eva
DATE
-
LANGUAGE
slk
ITEMS
1
INSTITUTION
Europeana 1914-1918
PROGRESS
METADATA
Discover Similar Stories
Starý otec učiteľ
1 Item
fotografia, na ktorej je starý otec František Holomáň so svojou rodinou - fotografia z roku 1918 || Starý otec František Holomáň bol učiteľ, jeho prvé učiteľské miesto bolo v Štefanove nad Oravou. Zo spomienok môjho otca - jeho syna: Po vypuknutí 1. svetovej vojny musel otec narukovať, slúžil v Maďarsku v škole pre záložníkov v Hatvani a Sarvaši. Pretože v škole nebolo viac učiteľov, obec a cirkevná vrchnosť ho vyreklamovali, takže sa vrátil domov.
Starý otec v légiách
1 Item
Fotografia. || Môj starý otec Blažej Modrovský sa narodil v Zavare, ale v pomerne mladom veku emigroval za prácou do Spojených štátov amerických. Odtiaľ sa dostal do francúzskych légií, kde bojoval v pešom pluku 23 amerických Slovákov. || || Photograph || Fotografia Blažeja Modrovského
Starý otec bojoval na Piave
1 Item
Môj starý otec Juraj Barla bojoval na talianskom fronte pri Piave. Otec spomínal, že vojaci boli nedostatočne stravovaní a odievaní. Trpeli rôznymi chorobami, starý otec mal dlhšie problémy s dizentériou, nemohol sa z toho dlho vyliečiť. Otec spomínal príhodu, že keď starý otec počas bojov vykonával strážnu službu v Rumunsku na obilných poliach, ktoré vojsko strážilo pred zlodejmi a domácim obyvateľstvom, pretože v tom čase zúril hlad a úrodu nemal kto zbierať, keďže muži bojovali a doma ostali len ženy, deti a starci, vojaci boli takí slabí, že sa unavení a hladní opierali o pušku s bajonetom, aby boli schopní vykonávať svoje strážne povinnosti. Mal z toho pocit, že je tam ako strašiak v maku. Starý otec sa z frontu vrátil. Fotografia vznikla v roku 1915, keď bol starý otec doma na dovolenke. Môj otec Ján Barla mal v tom čase 17 rokov. Keď dovŕšil 18 rokov, nemusel narukovať, keďže jeho otec bol na fronte. Môjho otca zobrali na základnú vojenskú službu do Zlievarní v Podbrezovej. Otec mal od detstva zdravotné ťažkosti a v Podbrezovej dostal týfus a dizentériu. Zo zdravotných dôvodov otca nakoniec prepustili zo základnej vojenskej služby, pričom ho rodičia museli vykúpiť. Na fotografii otca vidieť posledný raz s vlasmi, pretože ako následok týfusu a dizentérie prišiel o vlasy. Tráviace a žalúdočné ťažkosti u neho prerástli do chronického stavu a trápili ho do smrti. Pozitívom bolo, že otec aj vo svojom rodinnom živote veľmi dbal na zdravú výživu a aplikoval ľudové liečiteľstvo. || rodinná fotografia