Len nedávno sa mi do rúk dostali takmer storočné listy s označením zdravotníckej organizácie Červený kríž, ktoré boli adresované mojej starej mame. Odosielateľom bol môj starý otec, Pavol Zúr z Tisovca. Z nesúrodých, rakúskou cenzúrou upravených textov listov sa postupne vynárali dosiaľ nepoznané skutočnosti o osudoch mojich predkov v období prvej svetovej vojny. Len jediný z množstva listov, ktoré od roku 1914 do roku 1917 pravidelne odchádzali z Przemyślu a neskôr z Astrachanu, oznamoval, že Pavol padol na východnom fronte do zajatia. Automaticky ma zaujímalo, či vstúpil aj do radov československých legionárov. Po konzultáciách s českými vedeckými inštitúciami som sa ale dopátral k zamietavej odpovedi. Biele miesta rodinnej histórie mi následne pomohla zaplniť moja mama. Spomínala si, že jej otec v zajatí neraz rozprával o práci na jednom z tých hospodárstiev, kde po odchode mužov na front chýbala chlapská ruka. Na nekonečnej ázijskej stepi vraj pásol dobytok. Listy však v roku 1917 prestali domov prichádzať, a tak sa nedozvieme, čo počas záverečnej fázy vojny Pavol prežíval. Dátum jeho šťastného návratu domov nie je známy, no určiť nám ho pomáha náš rodostrom. Prví Pavlovi potomkovia sa narodili pred rokom 1914, tých zvyšných rodičia na matrike prihlasovali až od roku 1919. S rodinou sa tak po dlhom odlúčení opäť stretol pravdepodobne krátko po vyhlásení Československej republiky.
Korešpondencia. Mapa.