Kým si mama vybrala za ženícha môjho otca, Jána Markecha, bola neustále objektom záujmu viacerých nápadníkov z dediny. Počas svetovej vojny dostávala od mladíkov, ktorí boli odvedení na front, množstvo ľúbostných listov a pohľadníc. Na základe úradných pečiatok na ruboch pohľadníc je dnes možné vystopovať tie miesta, na ktorých jeden z nich počas vojny pôsobil. Dozvedáme sa tak, že tento uchádzač o maminu priazeň slúžil v roku 1916 v poľnom delostreleckom pluku. Ďalšia dochovaná pohľadnica, tentokrát z roku 1917, bola označená pečiatkou 72. bratislavského pešieho pluku, ktorý v tom čase operoval v Bosne. Počas služby v tomto pluku bol však odosielateľ pohľadnice pravdepodobne zranený a následne liečený v bratislavskej nemocnici. Odtiaľ totiž pochádza posledná pohľadnica, ktorú som schovávala až do dnešných dní. Či s mamou po vojne nadviazal intímny vzťah, sa mi žiaľ zistiť nepodarilo.
Pohľadnice