Michal Petrov prežil peklo vojny a vrátil sa k svojej snúbenici
Starý otec Michal Petrov prezývaný ako Majko(nar. 22. 2. 1895)ako aj jeho otec tiež Michal Petrov boli obecní hájnici. Majko ho prezývali preto, lebo jeho otec pracoval 4 roky v Amerike v bani a odtiaľ si priniesol meno Majko, ktoré ďalej používali aj jeho potomkovia. V bani ťažko pracoval, prišiel však domov zdravý a živý. Za peniaze, ktoré v Amerike zarobil si s bratom kúpili pozemky v katastri obce Kojšov, kde ako hranicu postavili kríž. Kríž tam stojí dodnes a popísaný je v knihe Kríže Košíc a okolia na str. 77, kde sa v bode 204 píše: Na chválu Božiu dali postaviť Juraj a Michal Petrov. Podľa ústneho podania si pri ňom mladí ľudia sľubovali vernosť pred uzavretím sobáša. Volajú ho Majkov Kríž. Medzi domácimi bol pán známy tým, že prežil útrapy baníka ale doma takmer neprežil útok medveďa, ktorého skolil jednou ranou. A keďže prežil, teraz môžeme písať príbeh o jeho synovi Michalovi, ktorého splodil so svojou manželkou Máriou. V roku 1914 narukoval Michal(Majko)ku vojsku k 67. pluku a bojoval na východnom /1914-1916/ a talianskom fronte /1917-1918/. Na fronte bol ranený, z ústneho podania bol prestrelený cez brucho a ľavú ruku. Vrátil sa domov, postupne však chradol a ako 43 ročný zomrel 22. 3. 1938. Na jednej z rodinných fotografií je zobrazená celá rodina, kde však namiesto otca je v strede prázdne miesto, kde mal stáť otec a manžel. Jeho manželka Mária Petrovová, rod. Grabanová (nar. 17. 1. 1896 v Kojšove a zomr. 14. 2. 1987 tiež v Kojšove) si výslovne želala, aby keď zomrie, otvorili ako prvý v dedine manželov hrob a pochovali ju k nemu. Tak sa aj stalo. V obci, kde žila si Mária zarábala tým, že kopala hroby v zime i v lete a trikrát do dňa zvonila na kostolnej veži a pri búrke aj proti mrakom.
Rodinná fotografia Michala Petrova s dcérou a manželkou (dcéra zomrela ako trojročná), fotografia zo svadby
Fotografia po smrti otca (rodina s prázdnym miestom v strede)
Fotografia Michala Petrova z obdobia, keď ako slobodný narukoval (prvý z prava)
Fotografia z obdobia, keď bol ranený (Michal Petrov prvý zľava)
Fotografie z frontu a so svojim krajanom (Michal Petrov vľavo)
CREATOR
Michal Petrov /Majko/
DATE
1914 - 1918
LANGUAGE
slk
ITEMS
10
INSTITUTION
Europeana 1914-1918
PROGRESS
METADATA
Discover Similar Stories
Deka | s ktorou odišiel na vojnu a aj sa s ňou vrátil
1 Item
Vlnená deka. || Môj starý otec Július Kaiser sa zúčastnil 1. svetovej vojny. Pri odchode na vojnu mu manželka Matilda dala vlnenú deku, aby mu nebola zima. Starý otec sa s tou istou dekou vrátil aj naspäť.
Michal Tarek
1 Item
http://www.mariasoft.sk/myjava/tarek.htm || Chcela by som sa zapojiť do tohto projektu krátkym príbehom o mojom prastrýkovi Michalovi Tarekovi. Bol to brat mojej starej mamy Márie Brodňanovej, rod. Tarekovej a strýko môjho otca Gabriela Brodňana. Som vlastne jeho praneter. Narodil sa 28. 09. 1889 v Novom Meste nad Váhom. Bol katolíckym kňazom. Od roku 1915 pôsobil ako vojenský kňaz a pracovník Medzinárodného červeného kríža. Z rozprávania starej mamy si ako dieťa pamätám, že pôsobil v Jeruzaleme, Betleheme. O tom vlastním celý album fotografií. Neskôr ho Červený kríž vyslal do Ruska a na Ukrajinu. Podľa matných spomienok mal v Rusku padnúť do zajatia. Odtiaľ sa dostal do Dánska. Mala mu pomôcť rodina /priezvisko Hope/ dánskeho lekára. Takisto je zachovaný album z fotografiami z Dánska aj z rodiny týchto ľudí. O tejto jeho etape viac neviem povedať, pripájam jeho fotografiu z roku 1918, kde je vidieť aj jeho vyznamenania. Jeho zážitky z týchto ciest na Strednom východe a vo východnej a severnej Európe opísal vraj v článkoch v Pútniku svätovojtešskom.
Michal Poruban
2 Items
Po skončení 1. sv. vojny sa Michal Poruban vrátil domov. 19. 02. 1922 sa oženil s Katarínou Zajácovou. Mali spolu dve deti Pavla a Emiliu. Rozprávania starého otca o zážitkoch z vojny boli našími obľúbenými rozprávkami. Jeho syn Pavol Poruban ich zachytil na magnetofónové pasky, ktoré sme po jeho smrti nenašli. Snáď by sa teraz mohli objaviť. || Pamätný list môjho deduška Michala Porubana 10. 08. 1896 - 17. 06. 1976 || || Remembrance || územie Sloenska || Western Front || Michal Poruban || Official document


