Jozef Markech narukoval do rakúsko-uhorskej armády počas vojny veľmi mladý (narodil sa v roku 1900). Bol pridelený k husárskemu oddielu. Neraz spomínal na kruté podmienky na fronte. Z uniformy sa často nevyzliekol celý mesiac. Nedostatočné zásobovanie vojakov spôsobil, že jeho spolubojovníci museli vodu prijímať dokonca z kaluží. Komplikované bolo aj zháňanie potravín a základných životných potrieb. Bol ale jeden z tých šťastnejších. Vojnu prekonal bez ujmy na zdraví. Po jej skončení sa vrátil do rodnej dediny a tam si i založil rodinu. || Obraz Jozefa Markecha v husárskej uniforme Pohľadnice Fotografie

Dychový nástroj - tarogató || Môj otec bol počas 1. svetovej vojny vojenským husárom na koni a krásne hrával maďarské pesničky na dychový nástroj - tarogató. Na vojnu odišiel v roku 1914, počas vojny utrpel menšie zranenie ale v boji pokračoval ďalej. Bojoval na talianskom fronte na Piave. Otec hovoril, že počas bojov nemali čo jesť, prežívali hrozné muky, jedli len ryžu a banány. Vojaci boli zo všetkých hrôz tak veľmi unavení, že sa už nechceli ani skrývať, aby ich čím skôr zabili a aby to celé čím skôr skončilo. Toľko si pamätám z rozprávania môjho otca. || || Other || Tarogató

Mein Großvater Heinrich Hültenschmidt (*1896, †1976) in Uniform.