Súbor fotografií z rodinného archívu Mikuláša Berka Súbor pohľadníc a fotografií z rodinného archívu Daniela Kováča Váza vyrobená z delostreleckej 7,5 cm nábojnice pre kanón model 15. Delová nábojnica bola vyrobená firmou Berndorf. Pohľadnica napísaná dňa 17. 3. 1915 z nemocnice v Budapešti a adresovaná jeho Ilone Kováčovej do Hornej Lehoty. Text pohľadnice napísaný v maďarčine s fotografiou z pobytu v nemocnici znie: Vďaka nebesiam sa môj stav natoľko zlepšil, že som mohol vymeniť Prahu za Budapešť. Darmo sú tu pekné sestričky, človeka vyliečia aj vtedy, keď nechce. Tu už nie sú dobrovoľné ošetrovateľky a už ich ani nepotrebujem, keďže už so svojou nohou viem trochu kráčať. Bozkávam ruky Vašej drahej mamičky a všetkých Vás srdečne pozdravujem.
Môj otec Mikuláš Berka ako študent vo vtedajších Štubnianskych Tepliciach (v súčasnosti kúpeľné mesto Turčianske Teplice) musel v 3. ročníku, keď mal približne 16-17 rokov narukovať na front. Pri bojoch na Pijave padol do zajatia, potom prešiel s frontom celé Taliansko, určitý čas bol v Monte Casino a ďalej pokračoval na Sicíliu, kde bol skoro dva roky a ochorel tam na maláriu. Domov sa vrátil až v roku 1919. Otec potom pôsobil ako učiteľ v Svätej Mare pri Martine a neskôr učil na štátnej ľudovej škole v Sučanoch, kde sa oženil a narodili sa mu dve deti. V roku 1933 odišiel zo Sučian a pôsobil ako riaditeľ školy v Prievoze až do roku 1949. V ďalšom období bol 4 roky správcom súboru Lúčnica. Otec bojoval na fronte v rovnakom čase, ako aj jeho budúci švagor Daniel Kováč, hoci sa nikdy nestretli. Danielovu sestru Elenu si neskôr vzal za manželku môj otec. Daniel Kováč priniesol z frontu, kde bojoval ako poručík svojej sestre a teda mojej mame v Elene Berkovej rod. Kováčovej, ktorú familiárne nazývali Ilona vázu vyrobenú z delostreleckej nábojnice a ozdobenú rytinou s kvetinovými ornamentmi klinčekov a jej menom Ilona. Vázu sme dlhé roky až dodnes mali doma vystavenú na kuchynskej linke ako pamiatku z vojny na Daniela, ktorého sme ako deti volali ujo Dani. Daniel a Elena pochádzali z deviatich detí (okrem Daniela bojoval aj jeho mladší brat Ján)evanjelického farára v Hornej Lehote, kde predtým pôsobil aj známy spisovateľ Samo Chalupka. Z vojny sa Daniel vrátil domov a pôsobil ako učiteľ v Pápči pri Rimavskej Sobote.