Fotografia.
Môj starý otec Martin Kopec nám vždy rozprával veľa príbehov. Pochádzal z dediny Ľubiny-Uklačkov. V ranom veku osirel a učil sa mnohým remeslám. Narukoval v roku 1909 a odišiel bojovať do Karpát. Vždy spomínal, ako mu stará mama poslala balík, ktorý sa k nemu po náročnej ceste nakoniec šťastne dostal. Keď ho rozbaľoval, naraz akoby počul, že ho niekto volá: Martin, poď von, tu sa bude strieľať! Starý otec so svojimi kamarátmi len-len stihli ujsť a na bunker spadol granát. To však nebolo posledný raz, čo pri ňom stál strážny anjel. Pravidelné hliadky mu znepríjemňoval iný vojak, ktorý pri sa pri ich stretnutí vždy veľmi rozčuľoval a klial. Starý otec bol veľmi pobožný človek, a tak sa len modliac vzdialil. Pri poslednom takomto stretnutí, iba čo starý otec odišiel o pár krokov, zasiahla vojaka strela. Kým zomieral, prosil vraj o pomoc Boha. Náš starý otec bol teda povestný svojím šťastím. Keď sa jeho kabát dostal do múzea, nikto nechcel veriť, že človek s takým rozostrieľaným kusom šatstva mohol prežiť. Starý otec však prežil a opustil nás až omnoho neskôr, vo veku 88 rokov.

Photograph
Front
Fotografia Martina Kopca
Back