Jozef Šabík pochádzal z Chrenovej (dnes súčasť Nitry). Po vypuknutí vojny odišiel bojovať na východný front. Denne prežíval hrôzy zákopovej vojny, ale skutočný strach ho premkol až vtedy, keď sa dozvedel o narukovaní jeho sotva osemnásťročného syna, môjho otca Jána. Pri jednom z útokov bol zajatý ruskými vojskami. V tom istom čase, no na inom mieste, bol zajatý aj Ján. Rusi ho poslali pracovať na statok, nachádzajúci sa na úpätí pohorí Uralu. V ruskom prostredí sa naňho nalepil aj jazyk miestnych obyvateľov. Neraz doma spomínal na nezvyčajnú výdrž, ktorou sa tamojší roľníci vyznačovali pri pití alkoholu. Po uzavretí mieru bol otec poslaný domov. Na ceste rozľahlou ruskou krajinou nečakane stretol svojho otca a domov sa vrátili bok po boku. Obaja prežili vojnu bez vážnejších zranení.
Fotografie