Denar shranjen v granati
Jože Ivančič, rojen 1921 v Jezercah pri Drežnici, po domače pri Brdarju, je bil nabiralec starega železja in drugih kovin iz prve svetovne vojne. Preživljal se je skoraj izključno s tem. Prihranil je nekaj denarja za čas, ko bo pri vojakih, pa ni vedel, kam bi ga skril, da mu ga doma ne bi porabili. Domislil se je, da bi ga shranil v manjšo avstrijsko topovsko granato kalibra 75 iz prve svetovne vojne, katere spodnji del se lahko odvije. Vse skupaj je spravil v zid iz suhega kamenja v bližini hiše ter za to povedal tudi svoji mami.
Odslužil je redno vojsko, v tem času pa se je pričela druga svetovna vojna. Jože je služil italijansko armado, po razpadu Italije je bil v Afriki ujet. V Palestini so jih Angleži urili za razne vojaške poklice. Kot prostovoljec je prišel čez Jadransko morje kot borec prekomorske brigade, ki je frontalno osvobajala Dalmacijo in je hotela čim prej priti do Trsta.
Po končani vojni so ga še nekaj časa zadržali v vojski. Ko se je po sedmih letih vrnil domov, je bil denar še vedno spravljen v granati, toda žal ni bil več veljaven.
topovska granata
Weapon
Granata, v kateri je bil shranjen denar.
Avstrijska topovska granata kalibra 75.
CONTRIBUTOR
DATE
/
LANGUAGE
und
ITEMS
4
INSTITUTION
Europeana 1914-1918
PROGRESS
METADATA
Discover Similar Stories
Denar iz časa prve svetovne vojne
14 Items
V družinski zapuščini družine Brenčič, ki je dolga leta, tudi v času prve svetovne vojne, vodila kovaško obrt, se je ohranilo kar nekaj denarja iz časa prve svetovne vojne. || 1. bankovec za 1 krono 2. bankovec za 2 kroni 3. bankovec za 10 kron 4. bankovec za 20 kron 5. bankovec za 50 kron 6. bankovec za 100 kron 7. bankovec za 10.000 kron || || Other || Bankovec za eno krono || Deutsch || Front || || Deutsch || Other || Back || Bankovec za eno krono || || Other || Bankovec za dve kroni || Deutsch || Front || Hungarian || || Bankovec za dve kroni || Deutsch || Back || Hungarian || Other || || Other || Front || Deutsch || Hungarian || Bankovec za deset kron || || Back || Deutsch || Other || Bankovec za deset kron || Hungarian || || Back || Other || Bankovec za dvajset kron || Deutsch || Hungarian || || Bankovec za dvajset kron || Back || Hungarian || Deutsch || Other || || Bankovec za petdeset kron || Back || Hungarian || Deutsch || Other || || Bankovec za petdeset kron || Other || Front || Deutsch || Hungarian || || Hungarian || Deutsch || Bankovec za sto kron || Front || Other || || Hungarian || Bankiovec za sto kron || Other || Back || Deutsch || || Front || Hungarian || Deutsch || Bankovec za deset tisoč kron || Other || || Deutsch || Hungarian || Other || Bankovec za deset tisoč kron || Back
Život v líščích norách v Dolomitoch
1 Item
Fotografie Šabľa Miska na jedlo || Môj otec Jozef Čatloš narukoval v Košiciach a absolvoval výcvik na horského strelca, ktorého úlohou bolo obsluhovať ľahké kanóny. Jeho rota operovala v Dolomitoch na talianskom fronte. Postupne sa vypracoval na čatára a velil skupine delostrelcov. Pretože k jeho čate neboli pridelení len Slováci, ale aj iné národnosti Habsburskej ríše, osvojil si pre dorozumievanie základy taliančiny a nemčiny. Neraz celé mesiace držali vojaci na oboch stranách pozície v horách. Prebývali v úkrytoch v skalách, ktoré nazývali líščie nory. Zásobovanie tak neprístupných miest bolo nesmierne obtiažne. Na transport sa používali lanovky. Otec spomínal, že počas jednej cesty lanovkou sa strhla bitka a on aj s jedným Srbom ostali stáť v ľufte. Srb vraj tak hnusne nadával, že ho otec musel utešovať. Všetko ale nakoniec dobre dopadlo a oni prežili. Otec v skalách prežil mnoho útokov. No jeden z nich sa mu v pamäti uchoval až do konca života. Počas útoku talianskych jednotiek tesne pri ňom vybuchla mína. Z explózie ostal otrasený, no prežil. A to len vďaka modlitebnej knižke v jeho kabáte, ktorá zachytila veľkú črepinu. Ak by trafila iné miesto na jeho tele, prišiel by isto o život. Jedného dňa vraj na front dorazil aj sám cisár František Jozef I. so sprievodom. Po vykonaní inšpekcie prišlo k udeľovaniu vyznamenaní a jedno dostal aj Jozef Čatloš. Keď sa ho cisár pýtal, za čo mu bolo venované, nevedel odpovedať. Napokon jeden z pohotových dôstojníkov musel poznamenať, že za chrabrosť. Pre Jozefa ale front znamenal predovšetkým každodenný boj o holý život. Hoci vždy odhodlane čelil útoku nepriateľa, aj on sa jedného dňa pokúsil aspoň na istý čas vyhnúť nebezpečenstvu. Rozhodol sa, že bude predstierať chorobu. Previezli ho do poľnej nemocnice, ktorá bola plná pacientov, trpiacich na TBC. Keď po čase vizitujúci lekár začal mať o jeho zhoršenom zdravotnom stave pochybnosti a hrozilo, že ho čochvíľa pošlú opäť na front, pomohol mu pacient, ktorý s ním zdieľal izbu tým, že v jeho skúmavke začal nechávať vlastné sliny. Takto to fungovalo len istú dobu. Keď pacient zomrel, otec bol preložený na iné oddelenie a čoskoro ho znovu poslali k spolubojovníkom do hôr. Koncom roka 1918 otec dostal dovolenku a odišiel navštíviť rodinu. Keď prišiel aj s dvomi ďalšími Slovákmi z jeho útvaru vo Viedni na zastávku električky, dievčina, ktorá sedela v okoloidúcom vagóne, mu nečakane z hlavy strhla jeho vojenskú čiapku a volala, že vojna sa skončila. Otec tomu spočiatku nechcel veriť. Keď sa však neskôr stal svedkom búrlivých reakcií obyvateľov hlavného mesta rozpadnutej ríše, nebolo o slovách dievčaťa z električky pochýb. Domov sa tak vrátil v plnej poľnej a priniesol so sebou aj šabľu, ktorá ho sprevádzala celou svetovou vojnou.


