Môj otec Vojtech Danko, narodený v Košiciach v roku 1896, ako vojak bojoval počas 1. svetovej vojny ako telegrafista. Bol ranený v roku 1916 a to tak, že mu guľka preletela tesne ponad chrbát, pričom mu ho odrela. Dostal sa do vojenského lazaretu, kde sa liečil. V roku 1917 sa dostal do zajatia do Ruska. Pridelili ho na prácu okolo domácnosti a v záhrade k boháčovi spolu s ďalšími trom spoluväzňami. Pracovali v záhrade, prišla slúžka a v jednom kúte záhrady trhala žihľavu pričom sa jej opýtali, na čo ju trhá. Ona na to hovorí: Však ja z toho varím polievku. Oni sa na seba pozreli a povedali si: Však mi sem chodíme cikať a potom tú polievku jeme:-) || zvukové nahrávky zážitkov otca, ktoré rozprával v roku 1978 - na nahrávke rozprávajú: môj otec, jeho zať Gerhard Kohler, dvaja vnuci Stanislav a Gerhard, mamička (občas povie niečo po maďarsky), dve dcéry Elena Dubová (ja) a Eva Kohlerová - hrajú žolíka a môj otecko rozpráva zážitky z čias zajatia v Rusku fotografie vianočný pozdrav rodičom jedného vojaka Dénesa Dezsa

Fotografia. || Môj starý otec Blažej Modrovský sa narodil v Zavare, ale v pomerne mladom veku emigroval za prácou do Spojených štátov amerických. Odtiaľ sa dostal do francúzskych légií, kde bojoval v pešom pluku 23 amerických Slovákov. || || Photograph || Fotografia Blažeja Modrovského

Môj otec Ján Breza, narodený 27. mája 1899 v Trebišove, narukoval na začiatku 1. svetovej vojny a bol pridelený k delostreleckému pluku v Olomouci. Otec sa z vojny vrátil bez zranení. Spomínal na vojnu, ako na strašné časy, na boje na talianskom fronte, ako aj na to, ako sa vracali z frontu domov na koňoch a vozoch cez Gratz. Strýko Pavol Breza, brat môjho otca Jána, sa tiež zúčastnil 1. svetovej vojny a bol husárom. || rodinné fotografie