Ondrej Zemánek pochádzal z Veľkých Bieroviec pri Trenčíne ako najstarší zo štyroch súrodencov. V rodinnom archíve sú zachované listy z frontu z Piavy, kde Ondrej bojoval. V liste rodičom z frontu 28. 1. 1918 ako 27 ročný píše okrem iného nasledovné: Človek nevie ani kde má hlavu a rozum je zdivený, jak zver v horách. Tak spomeniem si ešte na ten mladý život, kde je moja radosť a veselosť, ste ma tešili, že mám ešte byť šťastlivý, však môže byť všetko, ale toto prežiť je otázka. O živote počas vojny ďalej píše: A chcete vedieť, kde bývam? V zemi ako potkan ... Všetky listy sú písané veľmi úctivo, píše o svojom smútku, posiela pozdravy na svätodušné sviatky a ďakuje za všetko. Nemám nikde pokoja, len by som rád preč, však je možné, že tu už dlho nebudem. Snáď sa Pán Boh aj nado mnou zmiluje, čo už aj ja sa vyslobodím odtiaľto, snáď tu už nezahyniem. V liste ďakuje za balík z domu a prosí rodičov, či by preňho ešte niečo neobstarali a poslali po krajanovi Betákovi z Rozvádz. Velice banujem, chcel som poslať domov aj tie hodinky aj pár korún aspoň na tú blúznu, čo je hotová. Pošlite mi od toho Betáka zas slížky aj zápražku, to je dobrá vec a sa nepokazí. Po návrate z krátkej dovolenky doma (z urlabu)píše o tom, ako chcel doma zakryť pred matkou a otcom svoj veľký bôľ a smútok. Nechcel som nič doma ukázať, ale teraz veru plačem, moc myšlienok mi dochodí a pomoc nie je. Zabudol som si aj soli, vziať, pošlite mi aspoň za hrsť. A s týmto už prestávam a Bohu Vás porúčam, aby sme sa mohli ešte stretnúť. V ďalšom liste z 3. 6. 1918 sa vyznáva zo svojho strachu pred ďalšou bitkou, ktorá ich čaká na Piave a vojaci sa pripravujú na veľkú ofenzívu. Lebo sa potopíme, lebo nás pobijú, už inšie nie možné, len že Boha na pomoc volám. Napriek týmto hrôzam posiela domov 30 korún. Posledný list, ktorý Ondrej písal domov 16. 6. 1918, už svojim rodičom nedopísal. Drahí rodičové moji, pozdravujem Vás, som zdravý aj pakel som dostal aj list, všetko v porádku a ďakujem za všetko a zbohom do Božej vôle amen. Podpis, na ktorý vždy dbal už na liste chýba. List je dopísaný cudzím vojakom - Marcinom Strakom: Milí priatelia, ja Vás nastokrát pekne pozdravujem a na vedomie Vám dávam, že Váš syn lebo manžel je mŕtvy. Ja som našiel pri ňom túto kartu, tak som ju dopísal a na znamenie dal, že je on mŕtvy. Dňa 26. 6. 1918 oficiálne rodine Zemánkovej listom oznámil vojenský kňaz Vendelín K., že Ondrej Zemánek v tuhom boji pri Piave bol trafený do hlavy. Pochovaný bol pri dedine Levada Casa Gasparinetti.
Fotografia Ondreja Zemánka List Ondreja Zemánka rodičom zaslaný 28. 1. 1918 List Ondreja Zemánka rodičom z mája 1918 List Ondreja Zemánka rodičom z júna 1918 List Ondreja Zemánka rodičom z 16. 6. 1918, pri písaní ktorého zahynul Oznam od vojenského kňaza o úmrtí a pochovaní Andreja Zemánka z 26. 6. 1918