Vyšívaný obraz v drevenom ráme || V rodinnom archíve Doc. Dr. A. Maťovčíka, DrSc. sa zachoval vzácny obraz o účasti vojaka z Jelšavy v prvej svetovej vojne. Obraz má názov: Emlékkép az 1914 – 1915 évi Világháborúról s mottom Isten óvja meg szeretett hazánkat! v preklade Pamätný obraz o svetovej vojne z rokov 1914 – 1915. Motto: Boh žehnaj našu milovanú vlasť! Na obraze sú portréty panovníkov: v strede navrchu Mehmed V., osmanský sultán, vpravo rakúsky cisár František Jozef I., vľavo nemecký cisár Wilhelm II. Obraz sa zachoval v rodine jelšavského rodáka Samuela Polomského, ktorý bol pokladníkom Mestského úradu v Jelšave. Obraz zdedila jeho dcéra Magdaléna Polomská, ktorá sa vydala za A. Maťovčíka. S nábytkom rodiny Polomských sa obraz presťahoval z Jelšavy do Martina v roku 1970 a teraz je uložený v starej obývačke rodiny Maťovčíkovcov v Martine. V strede obrazu, ktorý je farebne vyšívaný je umiestnený priestor vloženie fotografie účastníka 1. svetovej vojny, ktorý tam bol pôvodne umiestnený, avšak sa nezachoval. Ako recesia je tam vložená fotografia vysokoškolských absolventov vojenskej služby z Vysokej školy pedagogickej v Bratislave. Vľavo na fotografii je súčasný vlastník obrazu, dnes 76 ročný Doc. Dr. A. Maťovčíka, DrSc., ktorý bol v tom čase desiatnikom - absolventom.

Starý otec sa volal István Virág, narodil sa v roku 1886. Bojoval v rakúsko-uhorskej armáde. Bol ženistom, teda vojakom, špecializujúcim sa na plnenie zvláštnych pozemných úloh pomocou špeciálnej techniky. Ženijné vojsko nie je určené pre priame vedenie boja, ale na zaistenie technických prostriedkov a stavieb, podporujúcich alebo umožňujúcich činnosť bojových jednotiek. Počas Veľkej vojny starý otec pôsobil v budove, kde dnes sídli Slovenská národná galéria. Po vojne, ktorú prežil bez ujmy na zdraví, sa živil ako pestovateľ tabaku v Pohronskom Ruskove a neskôr v obci Dolný Pial. || Pamätný obraz

Obraz || Obraz zajatce namalovaný sluhou Bedřicha Ryanta za 1. světové války. Bedřich Ryant dostal jméno po knížeti Schwarzenbergovi stejně jako jeho sourozenci. Za války sloužil u dělostřelectva u pluku polních houfnic č. 8 v Haliči. V roce 1919 se účastnil konfliktu s polskou armádou o Těšínsko. Po první světové válce působil v československé armádě, řídil kurz pozemní obrany proti letadlům a poté sloužil u Dělostřeleckého pluku č. 151. Jeho pohřeb v roce 1939 byl posledním vojenským pohřbem před okupací.